reklama

Leto v USA 2015 - Work & travel

Bude to na dlhe citanie, bude to napinave a dramaticke, ale ak vydrzis a docitas to az dokonca..Tak si prezil so mnou moje dobrodruzne leto a ver, ze vzdy moze byt horsie, ako to vyzera...:) Tak pod so mnou cestovat :).. Zaciname..

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Kedze sa uz pomaly blizi leto 2016, a vela studentov uvazuje o vycestovani za velku mlaku do USA a v plnom prude si uz vybavuju vsetko mozne, od roboty po viza, rozhodol som sa zaspominat na moje dobrodruzstvo z minuleho roku..

Ako to cele zacalo.. Vzdy som tuzil vycestovat niekam do neznama, niekde kde zazijem slobodu, niekde, kde bude odkazany sam na seba, a zazijem to prave dobrodruzstvo, o akom som snival ako maly chlapec.

Koncil som letny semester, ostavali mi uz len 2 skusky, a ja som nevedel co v lete. Co to som pocul o programe Work & travel, no nemal som vela informacii o tom..Bolo tak uz zaciatkom juna a zacal som sa o tom viac informovat, no ak som sa mal rozhodnut ist do toho, vela casu mi uz neostavalo. Z kamaratov a spoluziakov vsak nik netuzil ist so mnou do toho(strach, peniaze, rodicia, bla bla bla..), tak som sa pomaly aj zmieril s tym, ze dalsie leto stravim nejakou nudnou brigadou doma, kde to uz poznam, zarobim si par drobnych, ktore potom aj tak miniem na oblecenie, a nejake tie vecierky s partiou :)..
Ale..
Narazil som na FB skupinu WAT USA, kde uz kazdy pisal ako sa tesia na leto a vsetci uz mali vsetko vybavene, stacilo uz len odletiet, niektori tam uz aj boli, tak som len tisko zavidel..
V tom som narazil na prispevok jedneho cudzieho chalana, ktory pisal ze ma vybavenu pracu, ubytovanie, no jeho partak mu to z istych dovod zrusil, tak ostal sam, a hladal nahradu za neho. Vau, oci mi zaziarili, a ja som mu bez najmensieho zavahania napisal spravu, ze mam zaujem sa k nemu pridat..
Po dopisani spravy, som si pozeral jeho profil, Bratislavcan, vysoky, s drsnym vyrazom rapera, o par rokov starsi ako ja..a nastalo prve zavahanie :D..Co to do pekla..Ved ho ani nepoznam, cudzi chalan, raper, naco by siel do ameriky zarobit? Ako to vysvetlim rodicom..
No napriek tomu sme si s chalanom z BA, (btw..pochadzam z okolia Popradu).. vymenili par sprav a bez vahania, ze sme netusili o sebe vobec nic, sme sa dohodli, ze nasledujuci den ideme do CKM, vybavit viza, lebo casu na rozmyslanie uz nebolo..
Bolo uz neskoro vecer, zavrel som nb, laham do postele, a premyslam...Is it real? To ako vazne? Len tak? pred pol hodinou som vsetkym zavidel ako stravia leto v usa, nic netusiaci, ze dalsi den budem v CKM vybavovat viza? To si snad robis prdel :D..
Nastalo rano, utekal som na vlak aby som sa vcas dostavil do KE, do agentury, vysvetlil celu situaciu a vybavil studentske viza, aby sa sen stal skutocnostou. S buducim partakom sme pocas vybavovania viz stale telefonovali, komunikovali, dohadovali sa na odchode a prichode, aby sme nasli vhodne letenky, atd, stalo to vela usilia a namahy..
Super, bol zaciatok juna, zabookovali spiatocne letenky na 18 juna, a dufali, ze do odletu stihame dostat viza, a stihame pohovor na ambasade v BA.
S chalanom sme boli stale v kontakte, casto sme pisali, o vsetkom sme komunikovali, nejako sme si sadli, i ked sme stale netusili nic o sebe, ale zdalo sa ze si budeme rozumiet.

Vsetko vybavene!! Tak uz len prejst pohovorom, a krasne leto v usa sa stane realitou.

PS: Ako som to vysvetlitl rodicom, to by bolo tiez nadlho, nebudem pisat detaili...Nesuhlasili so mnou velmi , neboli nadseni, bali sa (ani sa im necudujem, sam som mal obavy.. :D), no vysvetlil som im, ze je to moj sen, ktory sa moze onedlho stat skutocnostou, a nech sa deje co sa deje, tejto sance sa chopim, aj ked viem ze idem uplne do ineho sveta, niekde to neznama.

A nastali prve komplikacie, viza sme nemohli dostat, lebo sa nieco pokaslalo na ambasade v USA, a nevydavali viza, nespominam si uz presne kde bol problem, no vsetci ktori sme v ten cas vybavovali viza, si budu na to dobre pamätat. 
V skratke, viza sme nedostali pred odletom, a tak uz neskori odchod, sme museli presunut na este neskorsi, a prebookovali sme letenky z 18 juna na 30 juna, s tym ze sme si velku ciastku museli doplatit..O detailoch sa nebudem vykecavat, bolo by to nezazivne a zdlhave..
Tak obaja nervozni sme kazdym dnom cakali na mail, telefonat, ze sme dostali viza, a mozeme prist na pohovor, a s kludom vyrazit...Medzitym sme samozrejme komunikovali so zamestnavatelom, ktori nas ocakval uz 19 juna, ale bohuzial to nestihame, nie je to nasa vina, a nebudeme sa moct dostavit, ze to pojde az toho 30 juna, a budeme k dispozicii od 1.jula. Ten nam trosku vynadal, ale ze na nas pocka..
Tak sme si vydychli a verili ze vsetko bude v poriadku.
V rychlosti, viza sme nakoniec dostali, s chalanom sme sa stretli prvy krat osobne na ambasade v BA, kde sme uspesne presli pohovor a trosku sa spoznali. Bolo to fajn, a vyzeralo to ze to bude celkom pekne leto, co by sa uz mohlo pokaslat..uz sa len zbalit a vycestovat :)..
Leteli sme z Viedne do Rima, kde sme prestupovali a leteli konecne priamo do vysnivaneho New Yorku :)..
Let do Rima prebehol hladko, az kym sme nevystupili z lietadla, a stratila sa nam jedna batozina, ktoru sme tak dlho hladali, (nakoniec sme ju nasli), ze sme nestihli urobit check-in pred letom do NY, a dalsi let sa konal az druhy den. Tak a zacina sa na nas lepit smola..
Letisko v Rime nam samozrejme poskytlo ubytovanie v hoteli, kde sme mali veceru, a ranajky zdarma, ale nasrati, ze sme to nestihli, a znova sme museli komunikovat so zamestnavatelom, ze sa este den zdrzime..Este aj internet v tom nadherom a luxusnom hoteli blbol..Aby toho nebolo uz dost.
Pred vecerou sme sa este z hotela isli prejst, a kupit nejaku flasu, nech sa vecer odreagujeme trosku, a ukludnime. Pol hodiny do neznama, v horucave, kracame, nic sme nenasli, vraciame sa spät. Este nervoznejsi, ze sme nic nekupili, lebo naokolo bolo len same pole.. ostali sme nasucho..
Nastalo rano, den D, kde sme pre istotu sli par hodin skor na letisko, (aby sme stihli check-in :D), ktori sme uspesne absolvovali, a uz sme sa nevedeli dockat kedy budeme sediet v lietadle. V kutiku duse sme dufali, ze sa uz nic nepokasle..ale.. :D
Po prilete do NY, sme mali par hodin do odchodu vlaku, kde sme sa mali presunut do statu Rhode Island, do mestecka Westerly, kde sme mali stravit leto. 
Z letiska, na vlakovu stanicu sme sa dali odviest, nejakym starym typkom, ktori si nas odchytil hned na letisku, ako neskuseni, vystraseni vo velkom svete, s lamavou anglictinou, sme to zobrali, zdalo sa nam to vyhodne..aj cenovo, a pohodlne autom..Po ceste som mal vseliake pocity, dedo vyzeral byt spekulant, nic z neho dobre neslo, a bal som sa ze nas unesie :D..No snazil som si uzivat pohlady na NY, a zabudnut na vsetky negativne myslienky..Po prichode na stanicu, sa nas snazil obabrat, o nie male prachy, a cena, ktoru sme sa dohodli sa vyrazne zvysila, v tom som v panike na neho vyletel, ze zavolam policiu, a nakoniec sme sa nejako dohodli.(ale nakakane som mal riadne) prezili sme to..
ostavala nam este nejaka ta hodinka do odchodu vlaku, kupili sme si listky, a sedeli sme pred trainstation, a uzivali New York, uplne iny svet, uponahlani ludia, same zapchi, auta sa hybali krokom, kazdu sekundu bolo pocut sireny policajnych aut, sanitky, hasicov...Ako vo filmoch..vsade same zlte taxiky, drsny cernosi, ktorim ked som sa pozrel do oci a oni na mna, tak mi hned zredlo :D..
Pomaly uz po 2 dnoch cestovania, nam uz ostavalo iba vydrzat 3,5 hod. cestu vlakom do mestecka, kde sme mali pracovat. Prichod vlaku sme mali okolo 23:00, kde na stanici nas mal vyzdvihnut nejaky stary dedo.
Samozrejme, vlak mal meskanie asi 40 minut, a my sme nemali ziaden kontakt na neho, a nevedeli sme sa ako sa s nim spojit, v kutiku duse sme sa modlili a dufali, ze nas tam pocka a neostaneme tam na pospas. Meskali sme nakoniec nejakych 45 minut, par ludi v tom mestecku vystupilo z vlaku, na kotrych tam uz vsetci cakali, a my sme netusili ako toho deda spozname, ake ma auto..proste nic..
Uz skoro kazdy odisiel, a my sme tak ako dvaja stroskotanci bez energie, unaveni, stali s kuframi, obzerali sa naookolo, a zrazu sa k nam blizilo stare rozhegane subaru...tak to bude zrejme on..a teda bol..Privital nas, zoznamili sme sa, no bol to strasny podivin..Lamavou anglictinou sme sa snazili pokecat, a porozpravat kde ideme pracovat..Povedal nam, ze ta praca aj ubytovanie nam padlo, ale ze nas odvezie pred nejaky bar, kde sa mozeme ist opytat o pracu (bolo uz polnoc),, Od prekvapenie, sme nevedeli ani co povedat...
Prisli sme na miesto, nejake parkovisko, kde nik nebol, typek nam tam zastavil, vyhodil kufre z auta, bez milosti poprial dobru noc, a vytratil sa..

Bola polnoc, nikto nikde, my po 2 dnoch cestovania unaveni zivotom, dufajuc ze sa uz nic nepokazi, ostali sme bez prace, ubytovania, a pisal sa 1.jul...(Are u fu**ing kidding me ?) Len tak sme tam 20 minut stali, kufre vedla nas, pozerali na seba, slzy sa nam tlacili do oci, a netusili sme co robit..cez 7000 km od domova, uplne niekde na neznamom mieste..(poviem vam, tak psychicky na dne som teda este nebol)..Po par minutach sme sa trosku otriasli, a snazili sa jeden druheho povzbudit, ze nemame na vyber, a nieco musime podniknut, skusime zaklopat do baru (este sa tam svietilo), snad tam niekto este bude, a ked opytame sa na pracu. 
Mali sme stastie, bol tam este barman a manazerka, ktora robila uzavierku..Tak sme sa predstavili, snazili sa lamavou anglictinou vyrozpravat pribeh, co nas za tych par dni postihlo, a ze nemame strechu nad hlavou, a ani pracu...Najskor sa nam skoro vysmiali, no potom nas polutovali, a zlata manazerka nam poskytla izbu, ze mozeme zadarmo prespat, a ze rano sa uvidi..(Boze dakujem Ti!!) Taky balvam mi spadol zo srdca, a nevedel som sa dockat, ze sa vyspim. A nastalo prekvapenie, zlata manazerka na nas bola brutalne prijemna, a poskytla nam izbu, priamo z vyhladom na Atlanticky ocean..Ako v sne. Nemohol som tomu uverit, ked som otvoril dvere na terasu, a par metrov bola plaz, a z oceanu sa valili vlny na breh,, Ako v rozpravke...Tak predsa, americky sen sa moze zacat? 
Vyspali sme sa, rano sme vyleteli okolo 9:30 z postele, slnko nadherne svietilo, a hned sme vysli na terasu, a uzivali si ten pritomny okamih. okolo 10, prisiel k nam manazer kuchyne, ktoremu ta zlata manazerka baru porozpravala nas pribeh, a on ako na zavolanie potreboval 2 ludi na umyvanie riadu do kuchyne, nemali sme na vyber, a boli sme zato tak vdacny, ze sme sa skoro za tu ponuku rozplakali. Spadla nam ako z neba. Ved este vcera sme boli bez prace a bez strechy nad hlavou.
a teda, chlapik si nas chcel vyskusat, tusim to bol stvrtok, a o 11:00 se mali byt uz nastupeny v kuchyni. A zacal sa nas boj, mysleli sme si ze to bude pohode, vyzeralo to ze tam vela ludi nechodi, ved tam skoro nik nebol...No opak bol pravdou, pracovali sme v takej velkej dajme tomu, nazvem to "restike s barom" na plazi, bolo to snad najnavstevovanejsie miestto na plazi, s uzasnymi hamburgermy, a velkou rozlohou stolov na plazi..Vikend bol nabity, plno mladych ludi, DJ, hral nazivo na plazi cely den, vecer koncerty live kapiel..nieco neskutocne...Prisli sme akurat pred vikendom, Kde sa americania chystali oslavovat tkz. Independence day (Den nezavislosti 4.jul), kde tento vikend mal byt snad najviac busy za cele leto. Super teda, pracu sme dostali, umyvali sme tento vikend riady od 11 rana, do nejakej 1:00 v noci, kazdy den od stvrtka, do pondelka, chrbtica nezvyknuta, vsetko nas bolelo, chrbat, chodidla, kolena, bolo ta na neznesenie, a kolko riadov, o tom ani nehovorim..Never ending story..trust me..
So slzami v ociach, sme drhli taniere po hladnych, nenajedenych amikov, drhli pekace a panvice..
Kde sme sa to dostali? Ako otroci,,, my chceme ist domov, nevydrzime to..
Btw, ubytovanie sme nemali, tak sa nas ochotny majitel (Bohaty, no neskutocne dobrosrdecny chlap) ujal, a ubytoval nas u seba, kym nam nieco nenajde..3 dni sme byvali u neho, nevybaleny z kufra, dufajuc ze nam nieco najde, i ked to tak vyzeralo ze vsetko je uz obsadene, lebo obvolal snad kazdeho znameho vo Westerly. Vedeli sme ze cele leto u neho nemozeme stravit. 
Nakoniec mu zavolal kamos, ze ma jednu malinku izbu pre jedneho v sharehouse, ale ze ak sme dvaja budeme sa tam tlacit...co nam ine ostavalo..
Zobrali sme to..Majitel restiky, nam dokonca kupil kvalitnu nafukovacku, nejake tie dobosky na par dni, a zaplatil nam ubytovanie na 2 tyzdne dopredu..cize sme skoro 3 tyzdne byvali zdarma...
Vau, dobrosrdecni ludia stale existuju ! :)
A tak ubehol nejaky ten tyzden, vedeli sme ze sa musime hlasit aj do Sevisu, vybavit si casto spominane a zname SSN (social security number), bez toho by sme nemohli legalne pracovat, a ani si otvorit ucet v banke.
Najblizsi office bol v nedalekom meste, asi tak 45 minut autom po dialnici, no nemali sme sa tam velmi ako dostat, a nechceli sme z prace nikoho otravovat, tak sme sa rozhodli ze to pozrieme ci sa to neda nejak aj online..Nie neda..
Ale my sme nasli nejaku podvinu stranku, kde sa to vraj dalo, a malo to trvat 4-6 tyzdnov..dlha doba, ale reku pockame..
Ubehlo asi 7 tyzdnov, a stale nic, SSN neprichadzalo, nase penazne uspory zo svk sa minali, avsak sme vela neminuli, kedze sme sa stravovali pomerne len v restike kde sme pracovali, kde sme mali jedlo zdarma, 3 tyzdne ubytovanie zaplatene, takze sme minuli zatial len na ubytovanie za 4 tyzdne..nic viac..
Ale bolo to tazke, kedze sme pracovali uz 7 tyzdnov ako otroci, a nevydeli sme ani jednu vyplatu, ziaden vysledok..Zacali sme komunikovat s ckm, ktori nas kontaktovali ze stranka, na ktorej sme si vybavovali SSN, je pofiderna, a ziadne SSN nam od nich nepride. Mame sa cim skor zastavit osobne na legalnom pracovisku kde vydavaju SSN..(dalsia facka po papuli)..
Povedzte mi teraz...Co sa este moze pokaslat? Co moze byt este horsie..?
Na dalsi den sme isli za manazerom, vysvetlil mu situaciu, pokrutil hlavou, startli sme auto a sli vybavit SSN..Ziarili sme...Vybavili sme to, a SSN nam malo prist do 10 dni...Super ked sme uz 7 tyzdnov vydrzali..to uz bude malina (i ked to bol nekonecne dlhy cas, hlavne pre mna...Preco? citaj dalej)

Nejaky 8 den po tom, partakovi prislo do podniku SSN aj s kartou, no mne nic...WTF? 
reku tak este pockam..Ano, kamos dal SSN uctovnicke, na druhy den dostal vyplatne pasky, na ktorych bol pekny balik penazi, ved mal byt aj zaco..
Ja som sa psychicky pomaly zrucal, volali sme tam, ze co sa stalo, kde je moje SSN, a zistilo sa, ze pri vybavovani pani za prepazkou napisala zlu adresu podniku, a nejakym zazrakom moje SSN poslali uplne ale ze uplne do ineho statu, na druhej strane USA...Co sa da robit? Poslane SSN sa malo stornovat, no ja som musel znova prist do officu, a ziadat znova o nove SSN a cakat znova dalsich 10 dni...(vycvik vole, trpezlivosti) Ale uz som bol psychicky velmi vycerpany, unaveny z prace, kde sme cele leto pracovali ako otrocil, a ja som po 9 tyzdnoch prace, nevidel ani jeden zarobeny dolar..
Uz sa nam pomaly blizil aj koniec nasho pobytu v USA, a ja som nemal nic..
Nastastie moje cislo prislo par dni pred odchodom uz z usa, a s radostou som si isiel dat preplatit do miestnej banky vsetky svoje seky...(Bol to asi najkrajsi den v lete) 
Nakoniec vsetko dobre dopadlo,, Medzitym sme mali aj second job, ktory sme si nasli asi po 3 tyzdnoch pobytu, ale nejdem tu o tom vela pisat uz, myslim ze uz aj tak malokto to docita sem :D ..

Na cestovanie sme mali nejakych 8 dni..really? Yes...Len 8 dni, kedzme sme tu prisli velmi neskoro, a chceli sme co najviac zarobit, a byt aj v pluse, aj pocestovat, tak sme to museli vsetko za tych ubohych 12 tyzdnov stihnut..kedzme navrat sme mali 14 sep., kedze semester mi zacinal 15 sep.
Nas plan bol za 8 dni precestovat cely vychod na aute. Boli sme lakomi :D, a prevazne sme nechceli utracat peniaze za ubytko, tak sme chceli prespavat v aute, pol noci sme pospali, a dalsiu polku sme sa presuvali z mesta do mesta :D..
Za 8 dni sme spravili nejakych 2600km cca, ak dobre pamätam (nie zle)..
No nakoniec sme stihli vsetko precestovat, navstivili a videli sme prevazne vsetko co sme chceli, takze super.

PS2: Mali sme problemy aj s pozicanim auta, kedze sme nemali embosovanu slovensku kartu ani ja, ani kamos, a nemali sme ani otvoreny ucet v banke v usa, a nemali sme si ho ako zaplatit..
Vedeli sme ze auto riesia vsetci uz zaciatkom leta..
My sme to riesili asi 3 dni pred odchodom cestovania :D..ved preco nie..(tupela)
Nakoniec nam cez nemenovanu autopozicovnu auto vybavil manazer z jedneho dna na druhy, ktoremu sme dali hotovost a on to zaplatil jeho kartou...Samy sme tomu neverili, ze to vyslo..takze sa na nas usmialo stastie? :D

..cestovanie prebehlo hladko, bez poruchy auta, bez nehody..O zazitkoch z cestovania nejdem pisat, lebo by som tu bol do rana..a bolo by to uz take dlhe, ze by to nik necital..

Nastal velky den D, kde sme mali odovzdat auto na letisku v NY a odletiet domov..(budem uz strucny, o blizime sa ku koncu...SLUBUJEM)
Auto sme odovzdali, vsetko v poriadku, ale zistili ze sme prekrocili limit prejdenych km...bolo tam tusim na 8 dni nejakych 1500 km, kdez to mi sme spravili 2600 cca...cize sme museli este nejakcyh 250$ doplatit za auto..Dalsia facka, kde sme si limit v zmluve nevismili a prehliadli..Nic ine neostavalo, a museli sme to doplatit. (BTW mali sme krasne velke cervene SUV, toyotu, automat.Cista amerika, radost jazdit..Uzivali sme si to..Okna dole, tvrda hip-hopova hudba hrala na plne gule :) ) 

Auto sme odovzdali no mali sme este den k dobru, kedzme sme leteli az na dalsi den, tak sme stravili este noc v centre NY..Celkovo sme tam stravili 3 dni :)..
 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Aby toho nebolo malo, tak v den odletu, sme z centra mesta sli metrom na letisko, kde sme mali vystupit na predposlednej zastavke...Nejako sme zaspali dobu a vystupili sme az na poslednej, zlej..(a to sme boli dost natesno co sa tyka casu) Nastastie, o 5 minut islo metro naspät, a vystupili sme nakonuiec na dobrej zastavke :D..
Uz len v skratke, na letisko sme sa dostali v poriadku, vsetko prebehlo hladko, a uz sme sa nevedeli dockat, kedy uzrieme svetlo sveta, a nasu malu krasnu krajinku, nasich rodicov a priatelov..
Ved tej smoly hadam bolo uz dost...

Vedel by som tu napisat este velmi vela toho, ale hadam to sa ani neda vsetko, najradsej by som vam to vsetko vyrozpraval niekde v kruhu pri ohniku,,

Tak uz to ukoncim v skratke..
1.Ak si sa dostal az sem, patri ti velka vdaka a poklona ze si to so mnou vydrzal a nevzdal sa, a verim ze si to aspon trosku prezival a predstavoval si ako som sa mohol citit..

2.PAT a MAT boli k nam nic :D..

3.Naucil som sa dolezite veci.
NIKDY, NIKDY sa nevzdavaj!!!
NIKDY to nie je tak zle, aby to nemohlo byt HORSIE..
Ak by som vedel, ze toto vsetko ma caka, nikdy by som sa do USA nevybral, a neveril by som zeby som to zvladol..
Takze si ver, lebo dokazes naozaj vsetko! :)

4. Najhorsie, a zaroven najkrajsie leto za cely moj zivot.. Zazil som nespocetne vela aj krasnych chvil, no to sa tu neda vsetko napisat, to by bolo na knihu, takze som tu chcel skor vystihnut ako ma sprevadzalo skor to nestastie, a ze vsetko sa da zvladnut, len treba ostat silny.. :)

5. Zivotna lekcia..Nic ma za moj zivot neposunulo dalej ako tieto stravene tyzdne v USA..Kde som sa vela naucil o zivote, kde som bol odkazany sam na seba, a na kamosa, a on na mna..Nic viac.

6. Ludia v USA su velmi mili, a hocikto s vami pokeca, kdekolvek a kedykolvek..

7. Metro v NY nieje az take nebezpecne ako som to vsade pocul..Velmi rad som cestoval nim, a este ked v nom tancovali cernosi z ulice, bol to zazitok ako z filmu..to musis zazit..

8. Dvaja neskuseny motkovia v USA, ale prezili sme to, a bol to silny zazitok. Ak sme to zvladli my, ver ze to zvladnes aj ty :D..

Ak sa rozhodujes stravit svoje leto v USA, urcite chod! Neolutujes! Da ti to do tvojho zivota velmi vela..
Urcite si to nenechaj vsetko na poslednu chvilu ako my, a vsetko bude v pohode, a zazijes krasne leto..
Neboj sa, a chod do toho..Svet ta caka, oplati sa..

PS3: Nemozem zabudnut na mojho partaka, s ktorym sme brutalne dobre vychadzali, sadli sme si a nakoniec z toho bolo krasne kamaratstvo, a o zazitkoch ktore sme spolu zazivali, a co vsetko sme este prezili, to uz tu nenapisem, to vieme len my, a tak to aj ostane..Kazdpadne sme ostali aj teraz v kontakte, a verim ze sa budeme stretavat dlho, a mozno sa nam podari este spolocne vycestovat, ale verim ze sa na nas uz stastie usmeje, a vsetko bude uplne inak .. :)

Tak to by bolo v "skratke" vsetko k tomu co som chcel napisat...ak si sa vazne dostal az sem, tak ti patri obrovska poklona, sam by som to asi nezvladol :D ..

PS4: Pozitivny komentar ma potesi, negativny nebudem riesit, ja viem co som si prezil, a som nato hrdy a vdacny za to..bez toho by som nebol teraz tam, kde som..

(Ak tu budu nejake gramaticke chyby, tak sa ospravedlnujem)

Ak mas nejake otazky, kludne ma kontaktuj.. :) 

Tak sa maj, a ak sa chystas na leto 2016 do USA, tak ti drzim palce, uzi si to :)..






 

Miroslav Neupauer

Miroslav Neupauer

Bloger 
  • Počet článkov:  3
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Úprimný, na nič sa nehrám. Milujem pocit slobody. V prírode nachádzam pocit šťastia, kde sa dokážem absolútne odreagovať a zabudnúť na každodenné starosti a problémy.Obľúbený citát: "Stratiť sa je skvelé, pretože môžeš nájsť sám seba" Zoznam autorových rubrík:  CestovanieNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu